Svet kávy, Strana 3

Začiatok pestovania kávovníkov v  Brazílii sa datuje od roku 1727. Avšak do roku 1991 bol v Brazílii vývoz kávy kontrolovaný brazílskym kávovým inštitútom (IBC). Farmári nemohli vyvážať priamo a  ich úroda bola zmiešaná a  vyvezená spolu s  kávou iných komerčnejších spoločností. Keď IBC zanikla, farmári vynaložili všetko svoje úsilie na pestovanie výberovej kávy. 

Práca farmárov skončila a  export bezpečne prebehol. V  pražiarni nájdete zrná najmä v  surovom, zelenom stave. Praženie je proces, ktorý nielenže mení farbu a  tvar zrna, no najmä dodáva zrnám aromatické i  chuťové vlastnosti. Priemerná teplota praženia je okolo 200°C až 230°C a  čas praženia závisí od chuťového profilu, ktorý pražiar dolaďuje najmä v  závislosti od spôsobu prípravy, na ktorú bude káva určená.

Na Slovensku je viacero menších, ale aj väčších pražiarní, ktorí svoju prácu vykonávajú s najlepším svedomím a vedomím s cieľom uspokojiť chuťové poháriky svojich zákazníkov. Už dlhodobo sledujeme trend rozdeľovania slovenských pražiarov, ale aj ich konzumentov na „moderných“ a „zastaralých“, prípadne ako uvádza sám majiteľ „blogu o káve“ pri káve Powerlogy, „konzervatívnej, starej školy“.

Preklad umenia Latte art znamená: ,, umenie mlieka“ a opisuje znalosti baristov v kreslení mliečnou penou do kvalitne pripraveného espressa. Kvalitný Latte art závisí aj od kvality speneného mlieka. Potrebujeme sa dopracovať k mlieku, vďaka ktorému vyčaríme úsmev našim zákazníkom a dotvoríme chuť kávovo mliečnych nápojov. 

Po zbere sa kávovníkové čerešne ďalej spracovávajú suchou alebo mokrou cestou. Nie všetci pestovatelia však majú na výber, ktorú z týchto ciest použijú.

Cascara, ako vedľajší produkt kávovníka začína byť oficiálne dostupná aj v blízkosti našich hraníc, ba dokonca aj na našom území. Pozrime sa bližšie na čerešňovú šupku, ktorá má potenciál byť oveľa viac ako len kompost. CASCARA bola u nás donedávna neznámym slovom, dnes je vyhľadávaným produktom v kaviarňach i pražiarňach. Ak milujete kávu, ale radi si spríjemníte deň aj voňavým čajom, cascara priamo od našich farmárov je pre vás, to čo určite musíte mať. 

Po prvý krát sa zo zelených kávovníkových zŕn podarilo kofeín vyextrahovať v roku 1820 na podnet básnika Geotheo, ktorý nariadil rozbor zrna v dôsledku jeho nespavosti. Komerčne úspešnejší bol nemec Ludwig, ktorý odstránil kofeín zo zŕn náhodne. Pri plavbe zelené zrná nasiakli slanou vodou, čím zdvojnásobili svoj objem a kofeín sa vylúhoval do vody. Neskôr sa snažili proces odstraňovania kofeínu urýchliť, a tak sa začalo používať rozpúšťadlo, benzén. Avšak dnes už benzén pri výrobe bezkofeínových káv nenájdete.

To, či si naozaj kupujeme kvalitnú kávu alebo bežný výrobok vieme spoznať na prvý pohľad. Nehovoríme len o kvalite zrna, ale i náležitostiach obalu. Súčasťou každej výberovej kávy by mal byť ,,rodný list“, ktorý obsahuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu i celkovú chuť kávy. Ako sa teda správne rozhodnúť? Cena, kvalita, dizajn, alebo informácie na obale? 

V zásade existujú tri smery, ktorými sa kávový nadšenec môže uberať. Taliansky, klasický a tretia vlna. Zatiaľ čo talianska príprava sa zameriava na pekné kávovary, klasik na chutnú kávu, tretia vlna kladie dôraz na pôvod zŕn, proces praženia a alternatívne spôsoby prípravy.

Biele víno servírujeme v pohároch na biele víno, červené víno zasa do pohárov ,,s veľkými bruchami“. Dokonca, mnoho profesionálov zachádza ešte ďalej, kedy rozlišuje inventár samostatne pre konkrétne odrody vína ako Rizling, Cabernet či Chardonnay. Výnimkou nie je ani pivo či destilát, ktoré nepodávame do rovnakých pohárov. Správny servis má svoj význam.